Je už akýmsi nepísaným pravidlom, že väčšina géniov a famóznych vedcov má jedno spoločné – zlé výsledky v škole. To platilo aj u Hawkinga, zlé známky, neskôr priemerné, k vynikajúcim žiakom však nikdy nepatril. No od útleho detstva ho zaujímalo jedno – ako veci fungujú. Napriek nie práve najlepším známkam ho prijali na štúdium na Oxford, kde už vtedy jeho okolie vedelo, že pred nimi stojí génius a už v týchto časoch mal prezývku Einstein. No vo veku 21 rokov mu bola diagnostikovaná zriedkavá choroba – amyotrofická laterálna skleróza.
Dochádza pri nej k postupnému zničeniu neurónov v mozgu a mieche, s postupným strácaním kontroly nad vlastným telom, ktoré postupne úplne ochabne. Myseľ a mozog táto choroba našťastie neovplyvnila, diagnóza však bola jasná – zostávajúce dva roky života. No Hawking sa nevzdal, aj napriek tomu že to spočiatku tak vyzeralo. Uvedomil si, že má príliš málo času a príliš veľa práce na to, aby sa stihol ešte aj ľutovať, a to bolo jeho hnacím motorom. Predpovede lekárov ale nenaplnil, dožil sa veku 76 rokov a prežil fantastický život, dva krát sa oženil a mal tri deti. Na Cambridge získal doktorát v kozmológii a začal sa venovať vlastnému výskumu a vlastným teóriám.
Svojou najznámejšou teóriou o nekonečnom vesmíre sa snažil dokázať, že vesmír nemá hranice. Sústredil sa na čierne diery a vznik sveta, jeho poznatky boli vydané aj knižne v publikácii Stručná história času. Zaujímavou náhodou je, že sa narodil v rovnaký deň, v ktorom zomrel Galileo Galilei, len o rovných tristo rokov neskôr a zomrel na 139 narodeniny Einsteina. Počas svojho života získal nespočetné množstvo ocenení, no Nobelovej ceny sa mu zatiaľ nedostalo. Stephen Hawking sa nikdy nebál vysloviť nahlas svoj názor, hoci by bol akokoľvek odvážny a nepravdepodobný. Niekoľkokrát varoval pred globálnym otepľovaním a bol presvedčený o tom, že najväčším nepriateľom ľudí je ich vlastná hlúposť. Čo myslíte, mal pravdu?